Trek začína približne 20 km od Jerevanuv dedinke, ktorej názov je rovnomerný s názvom známej značky piva,Kotayk. Asi po 20 minútach chôdze po asfaltovej ceste sa cesta krúti dopravaa začína stúpanie až na samotný vrchol Hatisu s nadmorskou výškou2529 metrov. Značkovanie, na aké sme zvyknutí na Slovensku, v Arménskuvôbec nefunguje, ale cesta bola riadne viditeľná a odporúča sa len zadobrej viditeľnosti, lebo už v miernej hmle sa dá ľahko stratiť. Užo pól jedenástej sa slnko o nás dobre oprelo a nechalo námpamiatku na pokožke hoci je len koniec marca. Predpokladaný čas na vrchol bol 3hodiny, ale šlo sa veľmi dobre, keďže terén nie je náročný a za niečo vyše dvochhodín sa Hatis vyliezť. Cestou som predbehla iba jednu a zároveň jedinúskupinku troch ľudí. Arméni turistike tak neholdujú ako Slováci alebo Česi.A niektorí vôbec nechápu, čo z toho človek má, že ide na „kopec“a nie je tam nič, ani žiadny kláštor.
Spoločnosť celý deň mi robil mladý ArménStepan, ktorého pozná v Jerevane každý cudzinec, pretože aj takto sa im vovoľnom čase venuje. Druhý spoločník bol Khadžan z Iránu. Svojich kolegovsom nechala na chvoste a prišli až 20 minút po mne. Predbehnutá skupinkadorazila krátko po mne a na vrchole bolo ďalších 7 ľudí. Očividne sapoznali, posadali si k prestretému kamennému stolu a arménskapohostinnosť sa prejavila. Musela som si sadnúť k ním a zapiť vodkoudobytie tohto vrcholu a posilniť sa na zostup.
Zdržali sme sa asi hodinu kým sa všetko vypiloa dojedlo a živo debatovalo v troch jazykoch.
Na zostup sme si zvolili severovýchodnústranu, kde síce nie je vyšliapaná cesta, ale pred sebou máte dedinu Akunk,ktorá vám je vodítkom. Zostup po tejto ceste tiež zoberie približne dve hodinypo planine. Hoci sneh sa už dávno roztopil, všetko sa ešte len začína zelenať a aleza to zem bola kde tu posiata poniklcom veľkokvetým.
Do Akunku sa dá prísť z rôznych strán. Mysme šli priamo skratkami a ocitli sme sa v dedine na hlavnej ceste z ktorejchodí každú chvíľu mašrutka priamo do centra Jerevanu. (30.3.08)